Vzťahové, rodinné a partnerské konštelácie II
Žijeme čas podstatnej a rozhodujúcej očisty nás samotných a našich vzťahov. To, čo k nám nepatrí, už dlhšie neudržíme a to, čo je našou súčasťou, nám nikto nevezme. Tento rok sa nesie v znamení „generálneho upratovania“ partnerských vzťahov, vzťahov medzi mužmi a ženami, ako aj vzťahu medzi našim vnútorným mužom a vnútornou ženou. Všetko, čo bolo nevysporiadané, neurovnané a nefunkčné, sa v ostatnom čase vynára a hlási o slovo, aby sme do ďalšieho obdobia (novej Zeme) vstúpili s čistým štítom. Mocným nástrojom je v procese nášho odhaľovania, vnútorných pohybov a liečenia duše metóda systemických konštelácií Berta Hellingera.
„Základom životného šťastia sú vzťahy.“ Antoine de Saint-Exupéry
Konštelácie pomáhajú
Je známe, že zážitky z detstva do šiestich-siedmich rokov determinujú životnú dráhu a predurčujú spôsob prežívania človeka v živote. Rôzne negatívne emócie, zranenia a ich rôznorodé kombinácie, ktoré dieťa v tele matky a po narodení vníma, ho privádzajú počas detstva, puberty a neskôr v dospelosti do komplikovaných vzťahov, situácií, udalostí a partnerských prepletení.
Lekcie sú dedičstvom
Môže ísť o zranenia a energetické bloky, ktoré si človek vytvorí na základe zrady, odmietania, opustenia, poníženia, krivdy, manipulácie, zanedbávania, zneužívania až týrania. Ich intenzita, spôsob vnímania a pomenovania sú veľmi individuálne. Závisí to od hlavnej duchovnej úlohy, ktorú si sem duša prišla zažiť a zvládnuť. Negatívne zážitky, ktoré sú nespracované, v záujme prežitia automaticky potlačené a uložené do podvedomia, potom po celý čas znižujú a limitujú kvalitu života človeka.
V rodoch a rodinách sa rovnaké alebo podobné lekcie a nezvládnuté témy prenášajú. „Dedia“ sa z generácie na generáciu, z matky na dcéru a z otca na syna, až pokým ich niekto „osvietený“ nevyrieši a nerozpustí.
Závislosti pribúdajú
Vstúpiť do partnerského vzťahu znamená stať sa zraniteľným, dať k dispozícii svoje srdce a vydať sa do rúk iného človeka. Dokázať sa vedome a hlboko oddať partnerovi vo vzťahu je možné len vtedy, keď človek už dosiahol dospelosť, samostatnosť, zodpovednosť a emocionálnu nezávislosť, teda aj schopnosť sám(sama) zvládať svoj život. Inak človek žije v závislosti a pripútanosti.
Vedomý a šťastný vzťah neznamená, že by sme sa mali partnerovi podrobiť, alebo ho mali ovládnuť. No ešte stále je veľa vzťahov poznačených starým vzorcom mocenských súbojov partnerov, v ktorých úplne nevedome spracovávajú svoje detstvo. Sú trvalo nešťastní a nespokojní, a tak zraňujú iných. To v súčasnosti spôsobuje zvyšujúci sa počet emocionálnych porúch, psychosomatických ochorení a chorobných závislostí na druhom človeku vo vzťahu.
Súčasťou lásky je úcta
Mnohí vekom dospelí sú dnes, čo sa týka emocionálneho a psychického vývoja, v štádiu dieťaťa. Chýbajú im kódy pravého mužstva a zdravého ženstva. Pochopiteľne, týka sa to aj inteligentných, vzdelaných či vysoko spoločensky postavených ľudí – vedcov, manažérov, lekárov či politikov. Aj keď navonok hrajú hru na úspešných a spokojných, na nich osobne i celú našu populáciu to má veľmi negatívne dôsledky. Jednoducho povedané, zo sveta sa vytratila prirodzená ľudská – ženská a mužská – múdrosť, úcta k nej a jej nositeľom.
Vývoj partnerstva
Vzťah muža a ženy prechádza v týchto časoch hlbokými premenami a radikálnym kvalitatívnym vývojom na vzťah nového veku. Mení sa nielen to, ako sa jeden druhému otvárajú, či a ako si dovolia vzájomnú blízkosť a intimitu, no taktiež čo a ako dávajú a prijímajú.
V partnerstve si navzájom zrkadlíme strachy, vytesnené témy a tiene. Navzájom sa neomylne a presne upozorňujeme na dávne zranenia a to, čo na sebe nevidíme alebo nechceme vidieť. VZŤAH JE NAJVYŠŠOU A NAJINTENZÍVNEJŠOU ŠKOLOU ŽIVOTA.
Hľadanie ideálu
Keď sa problémov nahromadí viac a príde kríza, človek pri hľadaní východiska často uvažuje o výmene partnera za „vhodnejšieho“ alebo obstaraní si ešte ďalšieho, či ďalších „lepších“.
Aj vtedy je možné vďaka konšteláciám sa pozrieť pod pokrievku dynamiky vzťahu, „opraviť“ ho a doladiť, aby fungoval oveľa lepšie. Je viacero možností, ako tento stav zharmonizovať. Dobrý konštelár a terapeut ide len tak ďaleko, ako si to klient praje.
Kľúčové prasily
Okolo seba vidíme ženy mužskejšie, ako sú muži a mužov ženskejších, ako sú ženy. Trend postupného posilňovania ženskej nezávislosti mení miesto mužov v spoločnosti na stále neistejšie. Preto moderní patriarchovia v snahe ženstvo naďalej ovládať, slepú snahu žien vyrovnať sa mužom podporujú. No tým, že ženy vzali na svoje bedrá typické mužské činnosti a do rúk mužské zbrane, paradoxne samy nevedome podporujú zmužšťovanie a nerovnováhu v spoločnosti a na celej Zemi.
Ale dve kľúčové prasily – mužstvo a ženstvo – sú komplementárne a rovnocenné. Ničivý mocenský boj „o to, podľa koho to bude“ je obrovským plytvaním síl a vytváraním bolestí.
V systemických konšteláciách je možné prostredníctvom prijatia koreňov znova získať zabudnuté, stratené ženstvo alebo uzdraviť mdlé, zmrzačené mužstvo. Zdôrazňovaná vonkajšia sila vždy signalizuje vnútornú slabosť, nevedomosť a nedovyživenosť.
Konštelačné rituály
Prvoradým je rituál napojenia ženy na matku a ženskú rodovú líniu a kompatibilne rituál napojenia muža na otca a jeho mužských predkov. Je treba povedať ÁNO a prijať matku takú, aká bola (je) a taktiež jej ženské predchodkyne.
Podobne je to u mužov vo vzťahu syn – otec – starý otec a predchádzajúcich mužov v rode. V konštelácii je po tomto momente možné navnímať a precítiť veľkú zmenu. Prítomnými mužmi začne prúdiť mužská sila a ženy sa pri pohľade na nich rozžiaria.
Prijatie oslobodzuje
Na druhej strane úplné prijatie matky sa môže týkať napríklad aj jej morálnych predsudkov, výhrad voči životu či sexuálnych strachov. Dobrou správou je, že ak dcéra prijme matku do svojho srdca, vnútorne sa od nej oslobodí. Práve matka potom uvoľní dcére cestu k plnej ženskosti, ktorú predtým blokovala. Ona následne vstúpi do svojej sily a múdrosti.
Keď dcéra prijme matku a ďalšie ženy v jej rodovej línii celkom a bez výhrad, môže v nej začať znova prúdiť láska. Láska k ženám, k ich jedinečným osudom a k ich ženstvu aj so všetkými tými strašnými skúsenosťami, ktoré si sem prišli prežiť. Vďaka prijatiu, úcte a pokore sa žena s nimi cíti byť spojená a dostane sa do harmónie so svojou vlastnou ženskosťou. Umožní tým nielen sebe, ale aj svojim dcéram žiť harmonickejšie a slobodnejšie.
Výber z liečivých viet v systemických konšteláciách:
- Prijímam ťa do môjho srdca.
- Mrzí ma to, bolo to silnejšie ako ja.
- Ďakujem za túto skúsenosť.
- Vzdávam ti úctu.
- Vidím tvoj strach a bolesť.
- Veľmi si mi chýbal.
- Nebol som tu pre teba, ale nebolo to kvôli tebe.
- Si pre mňa ten najlepší otec.
- Preberám svoj diel zodpovednosti a tebe ponechávam ten tvoj.
- Ďakujem, ale je vecou mojej dôstojnosti, aby som si to niesla sama.
- Prijímam to, no moje miesto je už tu.
- Viem, že všetko čo máme, máme vďaka tebe.
- Ponechávam si len to, čo slúži môjmu najvyššiemu dobru.
- Verím, že to zvládneš po svojom.
- Dovoľujem si lásku.
Spoločné objatie
V ženách i mužoch je dnes mnoho nespracovaného a to ich vťahuje do začarovaného kruhu, ktorý viac a viac zraňuje. Konkrétnu situáciu a roly v systéme dokáže jasne zviditeľniť, zvedomiť a rozpliesť práve osobná konštelácia.
Napríklad so záverečným obrazom, keď žena položí odovzdane mužovi hlavu na rameno, on ju nežne, ale pevne objíme a obaja spolu žiaria šťastím. To partnerstvo zásadne posilní.
Naopak stáva sa i to, že sa muž v konštelácii opiera o ženu, alebo jej dá hlavu do lona. Takže ju vníma ako matku a nie ako svoju ženu. Tento obraz zrkadlí oslabený partnerský vzťah.
Partnerstvo pred rodičovstvom
Ako učí Wilfried Nelles, skutočná žena a skutočný muž sú veľkí a sú pre partnera vždy výzvou. Sú si vydaní napospas. Tak to bolo, aj bude. Pretože život je z pohľadu jednotlivca obrovská a veľmi mocná sila.
Muži sa často ocitajú vo vzduchoprázdne, lebo sú na základe pôvodnej rodiny presvedčení, že ženy automaticky dávajú na prvé miesto deti, a nie ich ako partnerov. Vtedy si hľadajú únikové stratégie. Muži i ženy sú rovnako citliví, len sa inak prejavujú. Preto spomínaná dynamika vzťah deštruuje a narobí vo vzťahu medzi rodičmi i deťmi nesmierne škody.
Z hľadiska systemiky má partnerský vzťah prednosť pred rodičovstvom. Pretože rodičovstvo je jeho prirodzeným pokračovaním a rodičovská láska je živená partnerským vzťahom. Deti, ktorých rodičia sa milovali a mali v úcte, sú veľmi šťastné.
Spolu to zvládneme
Každý vzťah je iný a originálny. Podobne ako každá konštelácia je jedinečná. Ovplyvňujú ju udalosti a aspekty v rodine ako: neplodnosť, potrat, interrupcia, úmrtie, samovražda, nové manželstvo, partnerstvo na diaľku, nevera, nerovnováha dávania a brania, problémy a bloky v intímnom živote, deti z rôznych vzťahov, dvojčatá, prvá láska, mimomanželské vzťahy, jasný rozchod a nový začiatok, umelé oplodnenie, nevlastné deti, homosexualita, vážne choroby partnera a podobne. No všetky situácie majú zmysluplné riešenie.
Veľa ľudí si v obave pred sklamaním a trápením vo vzťahoch dobrovoľne vyberá slobodnú samotu. Aj dlhodobú. Pretože prijať osobnú zodpovednosť za vzťah, cítiť vinu za svoje činy a odpustiť sebe a partnerovi nie je pre každého jednoduché. Avšak je to zásadné pre naplnenie života a osobnú dôstojnosť. Pretože šťastný a zrelý vzťah je vždy spojený so vzájomnou úctou a vernosťou.
Láska ducha
Zmysluplné naplnenie vzťahu nie je len záležitosťou jednotlivca. Naplnenie zákonu lásky medzi ľuďmi všeobecne – aj medzi mužom a ženou v partnerstve – má kľúčovú duchovnú dimenziu. Jej manifestáciou vzniká trvalé puto. Preto je partnerský vzťah vždy vyvrcholením života a všetko dianie smeruje k nemu.
Vzťahy fungujú ako základňa pre rast, učenie sa a vývoj. Každý vzťah a každý väčší konflikt vo vzťahu, nielen partnerskom, vracia našu pozornosť späť k sebe. Vtedy si treba položiť dve základné otázky:
- Prijímam sa úplne a so všetkým, taká(ý) aká(ý) som?
- Mám sa rada(rád), milujem sa, taká(ý), aká(ý) som?
Silvia Marisi Struhárová
Článok vyšiel v časopise VITALITA 10/2018.
